Články

Zde pro vás zveřejňujeme vybrané články ze starších vydání Vegazínu.

Moby: Why Does My Heart Feel So Bad?

V minulom čísle som sa zameral na tri celebrity, ktoré vo svete propagujú vegánstvo (viz 1. číslo Vegazínu, pozn. red.). Dnes sa podrobnejšie pozrieme len jednu. Richard Melville Hall, ktorého mnohí ale poznajú pod menom Moby.

Richard sa narodil v roku 1965 v americkom New Yorku. Málo ľudí vie, že jeho pra, pra, pra, pra strýko bol známy spisovateľ Herman Melvill, ktorý mimo iné napísal aj známu Bielu Veľrybu (Moby Dick) – podľa toho aj prezývka „Moby“. Moby už od mlada inklinoval k hudbe a bol členom viacerých kapiel, kde hrával na gitaru. Neskôr v osemdesiatych rokoch sa stal Djom a hudobným producentom. Medzi jeho prvé úspešné single sa radí napríklad singel „Go“, s ktorým sa dostal aj do rebríčku Top 10 vo Veľkej Británií. Najväčší nárast popularity ale pre Mobyho nastal v roku 1999 po vydaní albumu Play, na ktorom sa nachádzajú známe skladby ako napríklad Honey, Find My Baby, Porcelain, Why Does My Heart, Natural Blues, Bodyrock a ďalšie. Po vydaní albumu Play bol predaj viacmenej mierny, ale o rok na to sa z neho predalo po celom svete viac ako desať miliónov kópií.

 

Moby, politický aktivizmus a práva zvierat

Moby je jeden z mála umelcov, ktorí sa vo veľkej miere venujú práve aktivizmu za práva zvierat či osvete vegánstva vo svete. V roku 2010 vydal ako autor zbierku esejí písanú ľudmi z potravinárskeho priemyslu (Thinking Twice About the Meat We Eat). Mimo to vydal aj ďalšie eseje, v ktorých sa venuje napríklad ekologickým problémom, vegánstvu a zvieracím právam, ale aj obhajobe práv homosexuálov. Vo všetkých týchto témach je Moby aj dlhoročným aktivistom. Chodí prednášať a vystupovať na akcie, ktoré sa toho dotýkajú, spomína to takmer v každom rozhovore a vo veľkej miere šíri osvetu cez sociálne siete, kde ho sledujú milióny fanúšikov. V období nedávnych prezidentských volieb v Spojených štátoch ostro kritizoval kandidáta Donalda Trumpa a verejne podporoval jeho protikandidátku Hillary Clintonovú, za čo si získal nie len obdiv u svojich fanúšikov, ale ako to tak býva, aj vlnu kritiky zo strany podporovateľov Donalda Trumpa. Aj po volebnej porážke Hillary Clintonovej a následnom nástupe Trumpa do úradu prezidenta je jeho častým kritikom a vo svojich vyjadreniach si nadáva servítku pred ústa. Viackrát ho verejne nazval mizogýnom, rasistom či homofóbom a jeho výhru vo voľbách okomentoval tak, že je to jeden z najsmutnejších dní v histórií modernej Ameriky.

 

Cesta k vegánstvu a kocúr Tucker

V dávnejšom rozhovore pre časopis Rolling Stone sa Moby rozrozprával aj o tom, ako sa vegánstvu vlastne dostal a že za všetko môže vlastne jeho kocúr Tucker. Keď mal moby iba desať rokov, našiel na mestskej skládke krabicu, v ktorej boli tri mŕtve mačiatka a jedno, ktoré bolo sotva nažive. Bol tak malý, že malo ešte zalepené oči. Opatrne malého kocúrika vzal domov a spolu s mamou s ním rýchlo išli k miestnemu veterinárovi, ktorý povedal, že je veľmi ťažké pre takéto malé stvorenie prežiť bez jeho mamy. Cestou domov ho v aute pomenoval Tucker a sľúbil mu, že aj keď bude jeho život možno veľmi krátky, tak sa o neho postará, ako najlepšie vie. Doma sa ho ujali všetci spolu s ich jazvečíkom Georgeom, ktorý mu robil náhradnú mamu. Čistil ho, spával s ním a udržoval ho v teple. Tucker sa nakoniec dožil takmer 18 rokov.

„Keď mal Tucker asi 9 rokov, sedel som s ním na schodoch pred domom mojej mamy. Bola nedeľa a idylické počasie. V duchu som si hovoril, aké je to úžasné, citlivé a vnímavé stvorenie a že nikdy nedopustím, aby sa mu stalo niečo zlé. A v tom ma napadla otázka, prečo teda jem ostatné živočíchy, ktoré tiež vnímajú rovnako ako Tucker. Tiež majú štyri (alebo dve) nohy, vnímajú emócie, vedia sa radovať, báť sa a aj byť smutné. Cítia bolesť. A ako som tak sedel na schodoch, tak práve vtedy a tam som sa stal vegetariánom. Písal sa rok 1985,“ rozrozprával sa Moby a pokračoval. „Miloval som a milujem zvieratá a nechcel som sa zapájať do niečoho, čo vedie k ich bolesti a utrpeniu. Najprv som postupne vyradil hovädzie a kuracie mäso a neskôr aj ryby. A za dva roky, v roku 1987, som sa vzdal všetkých živočíšnych produktov. Kravy v mliekarenskom priemysle, či nosnice vo vaječnom priemysle, majú možno to utrpenie horšie a podstatne dlhšie ako zvieratá v mäsovom priemysle. Takže ako som sa stal vegánom, tak som cítil, že jednoducho iba takto môžem a chcem žiť, v súlade s mojím presvedčením a hodnotami.“

Odvtedy už prešlo takmer 30 rokov a Moby nikdy nepoľavil zo svojho aktivizmu za práva zvierat. Či už finančne podporuje viaceré záchranné organizácie, alebo robí osvetu hudobne, nikdy sa tejto téme neprestal venovať. V minulom roku vydal skladbu a silný klip s názvom Don‘t Leave Me, ktorý sa venuje práve zvieratám na farmách. V roku 2015 založil a dodnes prevádzkuje vegánsku reštauráciu Little Pine, ktorá sa teší veľkej obľube. Richard je skrátka milovník zvierat telom aj dušou. Vie sa postaviť na ich stranu, hájiť ich práva a šíriť toto posolstvo do sveta. A nekončí to len pri zvieratách. Ako som už spomínal, angažuje sa aj v organizáciach sa práva žien, detí, menšín či homosexuálov. V roku 2008 sa podieľal na albume Songs for Tiber na podporu Tibetu a súčastného Dalajlámu. Je taktiež zakladateľom stránky MobyGratis.com, ktorá podporuje mladé filmové talenty či študentov filmu a môžu na nej zažiadať o bezplatnú licenciu na Mobyho hudbu a zadarmo ju tak použiť vo svojom filme či projekte. Ak je film komerčne úspešný, tak všetky výnosy z komerčných poplatkov putujú do Human Society. Moby je skrátka obdivuhodný a inšpiratívny človek a umelec, nezaslepený svojou slávou, vždy ochotný pomôcť tam, kde môže, a nebojácny postaviť sa za práva slabších, či utlačovaných.

 

Tento článek a mnohé další najdete ve 2. čísle Vegazínu. Zdarma si jej můžete stáhnout ZDE.

Autor/ka: Filip Brišš
externí redaktor

Tags: